8.kapitola: The best night in my life

Víte, hrozně mě nadchla představa Edwarda, který se cpe jídlem a který chodí na disko, jako každý normální člověk. Tak že tady tak je. Sice krátce, ale přesto..

Strašně moc děkuji Lucce, která napsala tu „noční část“ – to víte, já na to ještě nemám věk a Lucia je mistr:D Takže moc díky Luci:))

(Tu Lucčinu část jsem přeložila do ČJ, aby nebyla pomíchaná kapitolka). Nice reading!

 

V momentě, kdy jsme před obchoďákem vystoupili z auta, nám bylo jasné, že postel nekoupíme – úplně jsme zapomněli, že je státní svátek. Vrátili jsme se teda domů a vzhledem k tomu, že už byla noc, jsme nechtěli jezdit nikam dál do většího města, kde mají otevřeno i ve svátky, takže Charlie vytáhl ze skříně spacák a karimatku, vrhl po nás výstražný pohled a odebral se do své ložnice.

 

„Určitě nás přijde zkontrolovat,“ povzdechla jsem si.

 

„Jo, ale plánuje to až kolem půlnoci a není vyloučeno že do té doby neusne. Už sice neumím číst myšlenky, ale pořád mám takový pocit, že vím co si myslí… jako kdyby to měl napsané v očích,“ vysvětlil Edward, když jsem tázavě pozvedla obočí. Jo – objasnil mi to a pak se na mě podíval pohledem, ze kterého se mi málem zastavilo srdce a rozskočily vnitřnosti. Takhle se na mě ještě nikdy nedíval. Nikdy ne tak.. žhavě.

 

„Musíme čekat až do té půlnoci?“ zasténala jsem a posadila se na svou postel. Edward byl okamžitě u mě, spacák a karimatka jako by vůbec neexistovali.

 

„No,“ řekl upejpavě, ale ruce mu už bloudily na zipu mé mikiny. „Myslím, že Charlie usnul.“

 

Nikdy bych neřekla, jak mě dokáže potěšit taková běžná věc.

 

* * *

 

Hral sa so zipsom, už keď som si myslela, že ho úplne rozopne a mikinu zo mňa vyzlečie, zapol ho späť. Zatavila som mu ruku pod bradou, zips mu vytiahla z ruky a sama ho rozopla. Striasla som ju z pliec a stále sa očami zabárala do Edwardovej tváre, no on sledoval kúsok oblečenia, čo mi padalo z tela. Mikina ležala na posteli, potiahol rukám vedľa môjho stehna a hodil ju na zem.

Odrhol oči od mikiny a pozrel na mňa, iskričky v nich mu žiarili, ako hviezdy na oblohe. Usmiala som sa a to ho vytrhlo z tranzu. Pomaly sa začal ku mne nakláňať, oprel sa o ruky a vydýchol mi do tváre. „Bell?“

„Uhm...“ s pootvorenými ústami a doširoka otvorenými očami, som sledovala jeho  dokonale pohybujúce sa pery. Nedokázala som povedať nič, len som preglgla a vydala zo seba nejaký mľandravý zvuk. Sedel predo mnou ten najúžasnejší chlap na svete, moja láska, moje šťastie, moje všetko. Nadýchla som sa a nasala jeho vôňu. Telom sa mi rozlialo vzrušenie, ktoré ma donútilo zničiť ten maličký priestor medzi nami. Zatvorila som oči, teplo zalialo každý kúsok mojich pier a mnou preletelo niečo, čo mi do tela vhnalo energiu.

Jeho bozky na mňa pôsobili tak, ako vždy. Aj teraz som prestala rozmýšľať, ruky mu mimovoľne vplietla do vlasov a pritisla sa k nemu celým svojím telom. Teraz sa ale neodtiahol, nebojoval sám so sebou a v sekunde som ležala na chrbte, na posteli. Moje ruky zablúdili pod jeho tričko a hladili jeho chrbát. Teplo, ktoré z neho sálalo, ma zmiatlo, ale hneď som si uvedomila, že takto je to správne, takto to má byť, a že iba takto dostanem to, po čom tak túžim, po čom túžime obaja.

Jazykom som začala krúžiť po jeho perách, cítila som, ako sa usmial, nežne pootvoril ústa a vyšiel mi svojím v ústrety.  Láskali sme sa navzájom, ochutnávali jeden druhého. Toto bolo pre nás nové, nepoznané a zároveň tak dokonalé, zohraté, akoby sme sa takýmito bozkami zobúdzali každé ráno.

Odtiahol sa odo mňa. Jeho rýchli, nepravidelný dych ma hladil na tvári. Otvorila som oči a hľadela do tých jeho. Zračilo sa v nich toľko lásky a ... prekvapenia? Nič nehovoril, len na mňa pozeral. Zabodával do mňa svoje zelené oči, akoby sa v tých mojich snažil niečo prečítať.

„Edward?“ chcela som vedieť nad čím rozmýšľa. Nepohol sa, dokonca ani nežmurkol, človek predsa žmurkať. „Edward!“ zvýšila som decibeli svojho hlasu. Trhlo ním, konečne sa pohol. „Deje sa niečo?“ bála som sa.

„Nie, ja len...spomenul som si na náš prvý bozk. Na ten neskutočný pocit,  ktorý ma vtedy naplnil. Vieš, bál som sa, že to bude iné, že Ťa nebudem schopný vnímať tak, ako keď som bol upír, ale opak je pravdou. V živote som necítil to, čo cítim, keď som s Tebou, a ani to, že som teraz niekto iný, na tom nič nezmení. Bella milujem Ťa, tak strašne moc.“ Do očí mi vhŕkli slzy z toľkej vážnosti, akou vyslovoval každé jedno slovo.

Po líci mi stekali slzy šťastia, zotrel ich palcom pravej ruky a nežne sa usmial. „Ďakujem.“ Vyslovila som to slovíčko, ktoré teraz znamenalo viac ako obyčajne.

„Hlupáčik, nemáš mi za čo ďakovať.“ Nežne sa usmial a začal bozkávať slzy z mojej tváre. Najprv som to nevnímala, potom mi to prišlo divné, ale nakoniec sa opäť dostavil ten pocit spaľujúci moje vnútro. Usmiala som sa. „Lepšie?“ opýtal sa a keď som iba prikývla, pokračoval v zasypávaní mojej tváre bozkami. Pod každým jeho dotykom som cítila pohyb, každá jedna bunka nadskakovala šťastím. Znovu sa dostal k mojím perám. Spodnú peru vtiahol medzi svoje a jazykom ju pohladil. Hral sa so mnou. Na človeka, ktorý...stratila som niť svojich myšlienok, keď jeho jazyk našiel ten môj.

Pocítila som dotyk jeho ruky na krížoch, a druhú mal na zátylku, keď sa so mnou pohol. Pritiahol si ma k sebe najbližšie ako vedel a pootočil sa. Zrazu som  ležala na ňom. Jeho ruky blúdili po mojom chrbte, ale naše pery zostali stále spojené, teplo z nás sálalo dookola ako žiara slnka. Bolo priam až neuveriteľné, ako som všetko vnímala, ako som vnímala jeho. Prerušila som náš bozk, pohladila ho po tvári a vtedy akoby do mňa niečo vrazilo, akoby som si niečo uvedomila.

Posadila som sa na ňom, usmial sa, skrížila som ruky na bruchu a chytila okraje trička. Privrela som oči a zhlboka sa nadýchla. Bella si si istá tým, čo chceš urobiť? Pýtal sa ma nejaký vnútorný hlas. Sama pre seba som prikývla, vydýchla a vyzliekla si tričko. Ostalo mi visieť v pravej ruke, potriasla som ňou a pozrela sa na Edwarda. Musela som sa začať smiať. Červeň mu začala vystupovať od uší, plazila sa mu k lícam. Oči mu div nevyskočili z jamiek a skoro nedýchal. Nie, on naozaj nedýchal, už zase.

Znovu sa nehýbal, iba na mňa nezrozumiteľne žmurkal a pusu otváral oko kapor na suchu, čo u mňa vyvolalo výbuch smiechu. To ho prebralo. Svoj ukazováčik mi priložil na pery a hlavou naznačil smer Charlieho izby. Prikývla som, no ešte chvíľku som sa smiala. To ho asi „nahnevalo“ a začal ma štekliť. Vysúkal sa spod mňa, prevalila som sa na chrbát a snažila sa zabrániť jeho rukám, aby prestali dráždiť moje nervové zakončenia. Náš smiech opäť naplnil miestnosť. Konečne sa mi nejako podarilo zachytiť jeho ruku vo vzduchu, stratil rovnováhu a jeho tvár sa priblížila k tej mojej.

Úsmev sa stratil a tvár mu naplnila vážnosť, pustila som mu ruku omámená jeho pohľadom. Začal ma hladiť po tvári, prešiel ku krku, slastne som privrela oči. Pootočila som hlavu aby som mu dopriala viacej priestoru a slastne vydýchla. Dlaňou prešiel po ramienku podprsenky, saténe a nahlas oddychoval. Prsty sa mu triasli, keď sa dotkol môjho nahého bruška. Strelil po mne pohľadom, v očiach mal strach. Čoho sa bál? Pomaly sa dotkol gombičky na rifloch a znovu na mňa pozrel. Neviem prečo, ale prikývla som, akoby som v jeho očiach videla otázku. Rozopol ho. Pohladil ma v mieste, ktorý predtým zvieral pás riflí a rozopol zips. Chytil ich okraje, nadvihla som sa, a on ma vyzliekol. Ležala som pred ním len v spodnom prádle a keď som si to uvedomila, pocítila som, ako sa ma zmocňuje červeň. Všimol si to, položil nohavice na zem a pritisol sa ku mne.

„Si nádherná.“ Zašepkal mi do ucha a obdaril ho záplavou pusiniek. Inštinktívne mi ruky putovali pod jeho tričko. Hladila som jeho vypracované telo, ale po chvíli mi začal kus oblečenia prekážať, sklonil hlavu a pomohol mi vyzliecť ho. Postavil sa a vyzliekol si aj nohavice. Teraz sme sa červenali obaja. Vtisol si ma do náručia, naša polovičná nahota, bola iná, bola uvoľňujúca, myslela som že sa budem hanbiť, ale opak bol pravdou. Vnímala som tlkot jeho srdca, jeho zrýchlený dych a moje prsia, stále zahalené, ako sa v rýchlom tempe dotýkajú a znovu odďaľujú od jeho hrude.

Jeho jemne pootvorené pery ma lákali, využila som to. Pobozkala som najprv dolnú peru, vzdychol. Páčilo sa mu to, usmiala som sa. Špičkou jazyka som sa dotkla hornej pery, trhol sebou, a posúvala som sa smerom ku kútiku jeho úst. Oblízala som mu aj spodnú peru a cez kútik som sa chcela vrátiť k pôvodnému miestu, ale nevydržal to. Prisal sa mi na pery a spojil ich vo vášnivom bozku. Jeho ruky blúdili po mojom chrbte a keď sa prsty dostali k zapínaniu podprsenky, jedným, akoby nacvičeným pohybom, ju rozopli. Chcela som sa odtiahnuť a opýtať sa ho, ale moja nahota ma prekvapila. Podprsenka skončila na kôpke, pri posteli, s ostatnými vecami. Sledovala som ako pustil ramienko a pozrel na mňa.

Položil ma na chrbát a začal bozkávať. Celú tvár zasypal drobučkými božtekmi, ktoré presunul na krk. Zrazu sa odtiahol a pozrel na mňa tak žiadostivo a nadýchol sa. Nasucho preglgol a sklonil pery k mojim prsiam. Jeho dotyky spôsobovali zimomriavky a moju triašku. Keď už som mala pocit, že nevydržím, vzala som jeho tvár do dlaní a priblížila si ho k svojej.

„Milujem Ťa.“ Šepla som chrapľavo a hlas sa mi v polovici slova zlomil. Usmial sa a opäť spojil naše pery. Prevalila som ho na chrbát a inštinktívne ho začal vyzliekať. Neviem, ako sa nám to podarilo, ale zrazu som na ňom ležala nahá. Cítila som jeho silu, jeho teplo a aj to moje vlastné. Lomcovalo mnou vzrušenie a ja som v tej chvíli úplne prestala rozmýšľať. Prebral iniciatívu, znovu som ležala pod ním a vtesnal sa mi medzi stehná. Srdce mi bilo ako o závod, ale vedela som, že v tom nie som sama. Hľadel mi do očí môj anjel, pomaly sa približoval k môjmu lonu, až sa ho úplne nedotkol. Preletelo mnou milión iskričiek a neskutočná horúčava, akoby ma v tom mieste niekto popálil, cukla som sebou. Vytreštil oči a vyplašene na mňa hľadel. Usmiala som sa a pohladila ho po tvári.

„Si si istá?“ opýtal sa znovu, aj keď moju odpoveď už poznal. Opäť sa ma dotkol v tom najhorúcejšom mieste. Znovu mnou preletelo teplo, ale teraz som sa “nezľakla“, vedela som, čo mám čakať. Pritlačil a vnoril sa do mňa. Privrel oči a z úst mu unikol vzdych. Moje ruky blúdili po jeho svalnatej hrudi a nechty som mu zarývala do kože. Zostal stáť, nehýbal sa a rozdýchaval. Zľakla som sa, že som mu ublížila a tak som svoje neposlušné prsty presunula na jeho boky a urobila som niečo, čo prekvapilo aj mňa samú. Priťahovala som si ho bližšie k sebe, otvoril oči, v ktorých som opäť videla strach a prekvapenie. Čoho sa bojí, zvraštila som čelo.

„Bude to bolieť.“ Povedal akoby mi čítal myšlienky a tvár sa mu stiahla bolestnou grimasou.

„To nie je pravidlo.“ Povzbudila som tým aj samú seba a znovu ho k sebe pritiahla. Vnikol do mňa. Svaly sa mi stiahli, ale iba strachom. Jemné štipnutie v mojom vnútri nebolo také strašné, no aj tak som mu bola vďačná za jeho zastavenie. Otvorila som oči a sledovala jeho strach. Povzbudivo som sa usmiala a prikývla. Počuteľne vydýchol.

Naše milovanie ukončil jeho skoro výkrik a moje lono sa naplnilo teplou tekutinou. Trhalo ním ale usmieval sa. Otvoril oči a hľadel na mňa zvláštnym pohľadom uspokojenia, ktorý sa však po chvíli zmenil na nesúhlasný. Podvihla som sa na rukách a pobozkala ho. Ľahol si vedľa mňa a smutne povzdychol, nechápala som.

„Čo som urobila zle?“ strach priamo sršal z môjho hlasu.

„Ty nie.“ Sklopil zrak „Ja. Som obyčajný sebec.“ Čo? Vypleštila som oči, stále som nechápala. „Ja som...ty...nie...no proste som...“ koktal keď mi to došlo. Zasmiala som sa, prstom podvihla jeho bradu aby som mu videla do tváre. „Nie je to tak, ako si to myslíš.“ Nevedela som ako mu vysvetliť, že to čo som práve zažila, bola tá najkrajšia a najúžasnejšia vec, ktorá ma ale tak neskutočne vyšťavila.

„Edward, som tá najšťastnejšia žena na svete a ty budeš mať ešte toľko možností ako dokázať svoju lásku.“ Hľadela som mu do očí. „A jednou z nich bude, že teraz pôjdeš so mnou do sprchy a umyješ mi chrbát.“ Konečne sa usmial. „Len dúfajme, že sa Charlie nezobudí.“ Dodala som a zvraštila čelo.

„Budem dávať pozor.“ povedal a natiahol sa pre kôpku oblečenia. Charlie sa nezobudil, ani na sprchu, a ani na to, čo sa ďalej dialo v mojej izbe. Edward nevydržal a svoju lásku mi musel dokázať ešte v tú noc. Musela som uznať, že pocit, ktorý sa mi začal sťahovať v brušku a nakoniec explodoval, ako moja súkromná atomovka, sa nevyrovnal ničomu. Nakoniec som ležala na jeho hrudi a kreslila mu krúžky na brušku, myslím, že tak sme zaspali.

* * *

 

Ráno nás probudilo pípání budíku. Přetočila jsem se v Edwardově náruči a vypnula ho, načež jsem opět zalehla s úmyslem spát minimálně až do oběda, nebo alespoň vzpomínat na nezapomenutelnou včerejší noc, ale nebylo mi to souzeno.

 

Sotva jsem se rozpomněla na jeho něžné dotyky, ten drzoun mi zašeptal do ouška: „Lásko, vstávat, musíme do školy.“ Když jsem nereagovala, strhl ze mě peřinu.

 

„Nech mě spát!“ zamručela jsem nevrle a začala se s ním tahat o přikrývku. Přestože už nebyl upír, hravě mi ji vyškubl. „Mám jít do školy sám? No, myslím že Jessica si se mnou klidně sedne…“

 

Á, ten zlomyslník. Věděl že tohle na mě platí. „Vždyť už se zvedám.“

 

V rychlosti jsme se oblékli, Edward sbalil nepotřebnou karimatku i spacák do úhledné ruličky, nasadil dokonale nevinný výraz – přesně takový, aby Charlie skutečně uvěřil, že jsme spolu nespali – a odevzdal mu je. Potom jsme sešli dolů do kuchyně.

 

Zarazila jsem se nad otevřenou ledničkou a tázavě se obrátila na Edwarda. „Co si dáš? Teda – máš hlad, ne?“

 

„Ano, mám.Ale.. nevzal jsem lidské jídlo do úst sto let – tak, aby mi chutnalo. Nemám tušení, co mi bude chutnat a co ne. Dej mi to stejné, co si dáš ty, prosím.“

 

Pustila jsem se do přípravy obyčejného chleba s máslem, šunkou a sýrem. Edward mi celou dobu netrpělivě pokukoval přes rameno a než jsem ho stačila plesknout, ukořistil plátek eidamu. S neskutečně zvědavým a vyjeveným výrazem si ho strčil do pusy a žvýkal.

 

„To je lepší než krev,“ vydechl překvapeně- „A nepálí to!“

 

„Copak krev pálí?“ podivila jsem se.

 

„Ne to ne.. ale když dopiješ, zase vrátí starý hlad, ta palčivá bolest žízně. Kdežto teď…“ Mému upířímu (vlastně teď už lidskému) miláčkovi zřejmě poprvé došla slova. Po stole jsem mu poslala talíř s jídlem a mlčky sledovala,jak se na něj vrhl s nadšeným jiskřením v očích. Ve chvilce zhltl jeden krajíc a pustil se do dalšího.

 

Z chodby se ozvaly Charlieho kroky a vzápětí vlezl do kuchyně. Když spatřil Edwarda ládujícího se chlebem, vytřeštil oči a z ruky mu vypadl rybářský prut, který si chystal na dnešní odpoledne. „T- ty jíš?“ nechtěl táta věřit svým očím.

 

„No a proč bych nejedl?“ zahuhlal Edward s plnou pusou a protože už dojídal, začal „nenápadně“ šilhat po mojí porci.

 

„Sněz si to,“ přisunula jsem k němu svůj talíř a šla si pro jablko. Nejdřív se tvářil, jako že to přece nejde, že se musím najíst, ale v momentě kdy táta odjel do práce, vybrakoval ledničku.